Je to najvyšší vrch Chorvátska s nadmorskou výškou 1 831 m. n. m., ktorý nájdete tiež pod názvom Sinjal. Nachádza sa na hranici Chorvátska a Bosny a Hercegoviny. A čo je najlepšie? Od mora je to len cca 80min..
Ja som vyrážal konkrétne z mestečka Vodice do dedinky Kovačić, blízko mesta Knin a odtiaľ poľnou cestou pri ktorej som parkovl (ďalšia možnosť je tiež výstup z dedinky Glavaš, ktorá je jednoduchšia – 7,5km a 1250m výškových). Takže ak máte radi hory a idete na dovolenku práve do Chorvátska, pohorie Dinara je ideálny typ na túru, resp. dlhší beh. Odporúčam zobrať zo sebou veľa vody. Ja som si zobral síce cez 2 litre ionťáku + tekuté magnézium a gély od edgar.power, ale keď som po 22km a 1500m výškových dobehol k autu, bol pravý obed a presne 36°C. Bol som taký vyschnutý, že som myslel, že vypijem i chladiacu kvapalinu a to som si myslel, že som sa poučil z minulého „výletu“, kedy som počas šiestich hodín behu a cez 2000 výškových mal o 7dc menej vody ako teraz…
Každopádne príroda počas postupného stúpania je veľmi pekná. Zo začiatku som išiel po asfaltovej ceste, potom sa napojil na poľnú cestičku a neskôr po peknom chodníku prechádzal pomedzi stromy, trávu až som sa dostal do krásneho borovicového lesa, kde som sa cítil veľmi príjemne. Okolo mňa lietali motýle, do pľúc som nasával čerstvý vzduch s vôňou borovíc a všade bolo toľko zelene ako nikde v Chorvátsku. Už ani teplo nebolo také hrozné v nadmorskej výške od 1000m.n.m.. Proste raj pre tých čo majú radi prírodu…
Zanedlho som sa dostal na hrebeň pohoria Dinara a pred sebou som mal môj cieľ. Čo ma však upútalo viac ako vrchol, boli krásne kompaktné skaly, typické svojim vzhľadom pre Chorvátsko. Odbočil som z chodníka a zabočil rovno k skalám. Povedal som si, že si cestu na vrchol spríjemním lezením. A tak som liezol a postupne kontroloval kompaktnosť skaly, niektoré jej časti mi počas lezenia ostali v rukách, tak som vždy pre istotu skontroloval buchnutím dlane či drží a liezol stále vyššie, vežičku po vežičke. Neboli vysoké, ale bolo ich viac. Ani som sa nenazdal a bol som za pár minút na najvyššom mieste v Chorvátsku, odkiaľ bol krásny výhľad na všetky strany. Presne 10km a necelých 1500 výškových metrov. Stretol som tam dvoch Čechov, ktorí mi poradili krásne miesto na kúpanie, kúsok od miesta kde parkujem. Nevedel som sa dočkať počas toho tepla. Nechýbala fotka na vrchole a hybaj dole ku vode na kúpačku.
Cestu dolu som si predĺžil, pretože sa mi bežalo veľmi komfortne až kým mi nedošla voda. Každopádne nejako som to vydržal a k autu prišiel po cca štyroch hodinách behu, chôdze a lezenia. O 15minút neskôr som už parkoval kúsok od jedného z najkrajších miest v Chorvátsku, kde bola asi tá najčistejšia voda akú som videl. Neváhal som ani sekundu a skočil priamo do stredu rieky s názvom Krka pri Krčićkom vodopáde. Voda mala menej ako 10°C a po chvíli som nevedel poriadne hýbať rukami a nohami, pretože sa mi krv z periférií sťahovala k životne dôležitým orgánom. Rýchlo som lapal po dychu a snažil sa doplávať čo najrýchlejšie k brehu. Prúd som v strede dosť silný, ale na kraji to už bola „brnkačka“. Rýchlo von na slniečko a za pár minút znova do vody, telo si už zvyklo. Zobral som teda kameru a plavecké okuliare a išiel objavovať krásy podvodného sveta. Okolo mňa plávali ryby, akoby sa vôbec nebáli a voda bola neskutočne čistá.
Musím sa priznať, že toto bol môj najkrajší výlet v Chorvátsku zo silnými zážitkami okolitej prírody. Minimum ľudí a maximálny pocit spokojnosti.
Trasa:
Ďakujem priateľke, že má so mnou toľko trpezlivosti počas mojich výletov a taktiež partnerom za ich neskutočnú podporu.
Video hovorí za všetko:
