Vyrazili sme zase dosť neskoro a to som ešte bežal ráno zo Skalnatého Plesa, kde sme tú noc s Marekom spali. V ten deň nám to však nevadilo, pretože bola v pláne len Korunka Vysokej. Pre upresnenie čo to vlastne je: Korunka Vysokej predstavuje hrebeňový prechod štítov – Dračie štíty, Vysoká – dvojvrchol a Ťažký štít odkiaľ sa dá preklopiť cez Kohútik do sedla Váha.
Presne to sme s Longom aj spravili a zo sedla Váha sme ešte na záver dňa išli pozrieť Poľských bratov na vrchol Rysy. Odtiaľ priamo na pivo do chaty pod Rysy a po tme dole hľadať miesto na bivak.
Tam sme stretli ďalších bratov Čechov a bivakovali spolu. Najskôr sa trochu zdráhali, pretože si mysleli, že sme ochranári a chceme ich „skásnuť“. Keď zistili, že podobne ako oni, tiež hľadáme núdzový bivak na oddych po dlhom dni, poriadne sa im uľavilo a na znak priateľstva nás ponúkli Tatranským čajom. Konečne sme sa mohli uložiť a trochu si oddýchnuť. Keď som zrazu zistil, že moja nafukovacia karimatka už nie je nafukovacia. Asi som ju musel niekde prepichnúť, tak som bohužiaľ musel spať na kameňoch. Tie som si však vystlal horolezeckým lanom, takže to nebolo také hrozné – budil som sa len každé dve hodiny. 😀
Dôležité však bolo, že sme sa ráno prebudil do krásneho dňa. Presunuli sme sa teda do Vyšného Kôprovskeho sedla po hrebeni a začali prechod Satanovým hrebeňom. Už samotný začiatok bol zaujímavý lezením po 5-6m kolmej stene plnej uvoľnených kameňov. Ďalej sme pokračovali hore na samotný hrebeň. Začiatok bol nebezpečný hlavne kvôli nekompaktnej skale, ktorá často krát ostala v ruke a to nás poriadne vytrápilo, pretože nebolo kde založiť istenie a tak nám lano bolo v podstate k ničomu. Teda prvému, ten druhý už bol istený prvolezcom, každopádne sme to zvládli a prekonávali nástrahy tohto krásneho hrebeňa.
Postupne sme prechádzali vrchol za vrcholom pričom nám v polovici došla voda. K tomu hore bolo skoro bezvetrie a slnko pieklo, ako v pekle. Nejak to už dáme sme si povedali a na Satane sme už nemohli ani prehĺtať od toho ako sme mali vyschnuté v hrdle. Po niekoľkých hodinách bez vody, na slnku a počas neustáleho potenia z výstupov a zostupov sme už boli tak dehydrovaní, že sa nám zhoršila motorika a samotný výkon išiel rapídne dole. Počas lezenia ponad vzdušné úseky nič príjemné avšak po prejdení posledného vrcholu Patrie sme už schádzali dole do civilizácie, kde sme konečne po celom dni poriadne doplnili tekutiny a spomínali na tie najkrajšie pasáže.
Sumár troch dní bol približne 55,5km a 4500 výškových metrov. Ďakujem za takéto dni a dúfam, že ich bude ešte veľa…
Dúfam, že sa Vám článok páčil a ak chcete vidieť, ako to vyzerá na takom hrebeni stačí sa pozrieť na VIDEO počas výstupu na Vysokú.
