Dva a pol dňa obklopený prírodou, horami a neskutočnou energiou. 100 km a 6000 výškových metrov som prešiel na lyžiach z Telgartu na Donovaly, čiže celým hrebeňom Nízkych Tatier. Rozhodol som sa v stredu večer, kedy sa zmenilo počasie a hlásili tri dni pekne. Zbalil som si teda batoh a 5:30 vyrazil zo Žiliny. Do Telgártu som prišiel až okolo 7:30, ale bol som v kľude, trasu som mal podrobne naštudovanú.
1.časť: Telgárt – útulňa Ramža (38km, 2500m+)
Prvých 6km som nastúpal cez 1100výškových na Kráľovú Hoľu, kde poriadne fučalo, tam som zistil, že je hrebeň vyfúkaný a lyžovačku si vôbec neužil. Snažil som sa na lyžiach dostať aspoň čo najďalej a silný vietor v chrbte mi k tomu pekne dopomohol. Potom som však musel vypnúť lyže a pokračovať pešo až k Orlovej 1839m.n.m.. Odtiaľ som už znova pokračoval na lyžiach a prešiel do pásma kosodreviny a lesa, kde bolo podstatne viac snehovej nádielky a čo bolo najlepšie – nefúkalo!
Postupne som prechádzal celý hrebeň až som sa dostal do sedla Priehybka. Odtiaľ to začalo byť zaujímavé, pretože po turistických značkách ani stopy a myslím, že tú zimu som tadiaľ išiel prvý. Všetko bolo zarastené a neupravené. Túto časť až po útulňu Ramžu hodnotím, ako najhoršiu, do toho mi ešte došla voda a po celom dni na nohách som už bol aj hladný. Našiel som však po ceste potôčik, tak som doplnil vodu a posledné kilometre pokračoval za šera. Na útulňu som už prišiel po tme. Vybalil som si teda veci, zakúril do piecky a konečne sa najedol a zavolal priateľke, že ide všetko podľa plánu. V tom som počul, ako vonku pred útulnou niekto chodí. Možno to bol vietor, možno zver, ale ísť nad ránom na toaletu, nebolo nič príjemné… 😀
2.časť: útulňa Ramža – útulňa Ďurková (34km, 2300m+)
Tento úsek hodnotím, ako najkrajší. Išiel som všetko na lyžiach okrem prechodu cez cestu na Čertovici. Bolo však extrémne horúcom a ja som sa snažil dopĺňať vodu, všade, kde sa dalo – z potoka, snehu, studničiek. Šlapal som len v krátkom tričku, aby som sa veľmi nepotil, ale ani ti nepomáhalo. Najväčšia kríza na mňa došla pri výstupe na Ďumbier, nohy som už mal poriadne rozmočené a odreté a cítil som každý jeden krok. Avšak výhľady a zjazdy bolí nádherné a napriek smädu a chodidlám, som si to fakt užíval. Po príchode na Chopok som si dal menšiu prestávku na jedlo. Zo snehu som si spravil vo variči čaj a v tom ma prišli pozrieť kamaráti z pretekov. Peťo Ceniga je so mnou v jednom tíme a akurát mal výzvu BEAT YOUR EVEREST a v ten deň nastúpal neuveriteľných 8848 výškových metrov. Druhý kamarát Filip Kušnír mal voľno, tak sa na poslednú tretinu trasy pridal ku mne a ja som mal aspoň dobrú spoločnosť.
Postupne začalo zapadať slnko a mokrý sneh zmrzol. Niektoré úseky začali byť nebezpečné, pretože traverzovali ponad žľaby a pád dole by nepotešil ani jedného z nás. Míňali sme doslova stáda kamzíkov, ktoré boli na ľudí zvyknuté. Podvečer sme prišli na Chabenec a za šera sme lyžovali až k útulni Ďurková. Keďže nás nepustili dnu, z dôvodu COVID-19, tak sme si za chatou vykopali pekný bivak a s Filipom spali pod širákom. Neuveriteľne krásna obloha plná hviezd, žiadny vietor a teplota okolo -8°C, proste romantika, ako prasa. Už nám chýbali len ženy… 🙂
3.časť: útulňa Ramža – Donovaly (27km, 1160m+)
Ráno sme sa dlho nezdržovali. Po prebudení, sme si zbalili materiál, obuli lyžiarky, zapli lyže a pokračovali v trase. Snehu bolo málo a tento úsek bol hlavne v chodení v lyžiarkach. Len málo úsekov bolo na lyžiach. Energia nám síce nechýbala a neboli sme ani nejako unavený. Najväčší problém boli však chodidlá, ktoré tretí deň nevyzerali najlepšie.
Po dosiahnutí Prašivej 1675m.n.m. sme konečne zapli lyže a pokúsili sa zlyžovať čo najnižšie, avšak snehu bolo naozaj málo a tak sme z jedného fľaku snehového poľa na druhý prechádzali po tráve a kosodrevine, bolo to naozaj vtipné, ale pomohli sme si aspoň kúsok. Od polovice sme hodili lyže na batoh a pokračovali znova pešo do Hiadeľského sedla a odtiaľ poriadny stupák hore na Kozí chrbát. Takto sme pokračovali ďalej po červenej až na Donovaly, kde sme ukončili našu púť čerešničkou a to lyžovačkou po zjazdovke až dole na parkovisko. Tam nás prišli pozrieť rodičia z neďalekej chalupy s teplým obedom, čo bolo po necelých troch dňoch na nezaplatenie.
Hodinky mi ukázali 99km a 5950 výškových metrov. To všetko som zvládol za 23 hodín, ktoré som si rozdelil na dva a pol dňa. Čas na prestávky som mal minimálne, aby som nezachladol a nestuhol. Proste stále v pohybe i keď pomaly. Je pravda, že by sa to dalo v pohode stihnúť i za jeden deň, ale to by som si tak neužil a hlavne by som sa nestíhal kochať a fotiť okolitú prírodu. Takže načo byť jeden deň na horách, keď môžem byť tri?! Po hrebeňovke som ešte išiel do prírodného wellnesu v Lipt. Jáne, kde som sa schladil v potoku a zrelaxoval v prameni kaďa.
Chcel by som sa poďakovať partnerom edgar.power a powerlogy, ktorí mi dodávali energiu počas celej hrebeňovky a firme termovel.sk ktorá mi zabezpečuje kvalitné, funkčné oblečenie. Dúfam, že sa Vám článok páčil a ak som Vás inšpiroval niekde vybehnúť, tak mi to kľudne napíšte, alebo pošlite fotky, kde ste boli Vy. Veľmi ma tým potešíte.
Prajem Vám, krásny zvyšok dňa priatelia.
