Prechod hrebeňom Nízkych Tatier

HorySkialpTipy a rady

Dva a pol dňa obklopený prírodou, horami a neskutočnou energiou. 100 km a 6000 výškových metrov som prešiel na lyžiach z Telgartu na Donovaly, čiže celým hrebeňom Nízkych Tatier. Rozhodol som sa v stredu večer, kedy sa zmenilo počasie a hlásili tri dni pekne. Zbalil som si teda batoh a 5:30 vyrazil zo Žiliny. Do Telgártu som prišiel až okolo 7:30, ale bol som v kľude, trasu som mal podrobne naštudovanú.

1.časť: Telgárt – útulňa Ramža (38km, 2500m+)

Prvých 6km som nastúpal cez 1100výškových na Kráľovú Hoľu, kde poriadne fučalo, tam som zistil, že je hrebeň vyfúkaný a lyžovačku si vôbec neužil. Snažil som sa na lyžiach dostať aspoň čo najďalej a silný vietor v chrbte mi k tomu pekne dopomohol. Potom som však musel vypnúť lyže a pokračovať pešo až k Orlovej 1839m.n.m.. Odtiaľ som už znova pokračoval na lyžiach a prešiel do pásma kosodreviny a lesa, kde bolo podstatne viac snehovej nádielky a čo bolo najlepšie – nefúkalo!

Postupne som prechádzal celý hrebeň až som sa dostal do sedla Priehybka. Odtiaľ to začalo byť zaujímavé, pretože po turistických značkách ani stopy a myslím, že tú zimu som tadiaľ išiel prvý. Všetko bolo zarastené a neupravené. Túto časť až po útulňu Ramžu hodnotím, ako najhoršiu, do toho mi ešte došla voda a po celom dni na nohách som už bol aj hladný. Našiel som však po ceste potôčik, tak som doplnil vodu a posledné kilometre pokračoval za šera. Na útulňu som už prišiel po tme. Vybalil som si teda veci, zakúril do piecky a konečne sa najedol a zavolal priateľke, že ide všetko podľa plánu. V tom som počul, ako vonku pred útulnou niekto chodí. Možno to bol vietor, možno zver, ale ísť nad ránom na toaletu, nebolo nič príjemné… 😀

2.časť: útulňa Ramža – útulňa Ďurková (34km, 2300m+)

Tento úsek hodnotím, ako najkrajší. Išiel som všetko na lyžiach okrem prechodu cez cestu na Čertovici. Bolo však extrémne horúcom a ja som sa snažil dopĺňať vodu, všade, kde sa dalo – z potoka, snehu, studničiek. Šlapal som len v krátkom tričku, aby som sa veľmi nepotil, ale ani ti nepomáhalo. Najväčšia kríza na mňa došla pri výstupe na Ďumbier, nohy som už mal poriadne rozmočené a odreté a cítil som každý jeden krok. Avšak výhľady a zjazdy bolí nádherné a napriek smädu a chodidlám, som si to fakt užíval. Po príchode na Chopok som si dal menšiu prestávku na jedlo. Zo snehu som si spravil vo variči čaj a v tom ma prišli pozrieť kamaráti z pretekov. Peťo Ceniga je so mnou v jednom tíme a akurát mal výzvu BEAT YOUR EVEREST a v ten deň nastúpal neuveriteľných 8848 výškových metrov. Druhý kamarát Filip Kušnír mal voľno, tak sa na poslednú tretinu trasy pridal ku mne a ja som mal aspoň dobrú spoločnosť.

Postupne začalo zapadať slnko a mokrý sneh zmrzol. Niektoré úseky začali byť nebezpečné, pretože traverzovali ponad žľaby a pád dole by nepotešil ani jedného z nás. Míňali sme doslova stáda kamzíkov, ktoré boli na ľudí zvyknuté. Podvečer sme prišli na Chabenec a za šera sme lyžovali až k útulni Ďurková. Keďže nás nepustili dnu, z dôvodu COVID-19, tak sme si za chatou vykopali pekný bivak a s Filipom spali pod širákom. Neuveriteľne krásna obloha plná hviezd, žiadny vietor a teplota okolo -8°C, proste romantika, ako prasa. Už nám chýbali len ženy… 🙂

3.časť: útulňa Ramža – Donovaly (27km, 1160m+)

Ráno sme sa dlho nezdržovali. Po prebudení, sme si zbalili materiál, obuli lyžiarky, zapli lyže a pokračovali v trase. Snehu bolo málo a tento úsek bol hlavne v chodení v lyžiarkach. Len málo úsekov bolo na lyžiach. Energia nám síce nechýbala a neboli sme ani nejako unavený. Najväčší problém boli však chodidlá, ktoré tretí deň nevyzerali najlepšie.

Po dosiahnutí Prašivej 1675m.n.m. sme konečne zapli lyže a pokúsili sa zlyžovať čo najnižšie, avšak snehu bolo naozaj málo a tak sme z jedného fľaku snehového poľa na druhý prechádzali po tráve a kosodrevine, bolo to naozaj vtipné, ale pomohli sme si aspoň kúsok. Od polovice sme hodili lyže na batoh a pokračovali znova pešo do Hiadeľského sedla a odtiaľ poriadny stupák hore na Kozí chrbát. Takto sme pokračovali ďalej po červenej až na Donovaly, kde sme ukončili našu púť čerešničkou a to lyžovačkou po zjazdovke až dole na parkovisko. Tam nás prišli pozrieť rodičia z neďalekej chalupy s teplým obedom, čo bolo po necelých troch dňoch na nezaplatenie.

Hodinky mi ukázali 99km a 5950 výškových metrov. To všetko som zvládol za 23 hodín, ktoré som si rozdelil na dva a pol dňa. Čas na prestávky som mal minimálne, aby som nezachladol a nestuhol. Proste stále v pohybe i keď pomaly. Je pravda, že by sa to dalo v pohode stihnúť i za jeden deň, ale to by som si tak neužil a hlavne by som sa nestíhal kochať a fotiť okolitú prírodu. Takže načo byť jeden deň na horách, keď môžem byť tri?! Po hrebeňovke som ešte išiel do prírodného wellnesu v Lipt. Jáne, kde som sa schladil v potoku a zrelaxoval v prameni kaďa.

Chcel by som sa poďakovať partnerom edgar.power a powerlogy, ktorí mi dodávali energiu počas celej hrebeňovky a firme termovel.sk ktorá mi zabezpečuje kvalitné, funkčné oblečenie. Dúfam, že sa Vám článok páčil a ak som Vás inšpiroval niekde vybehnúť, tak mi to kľudne napíšte, alebo pošlite fotky, kde ste boli Vy. Veľmi ma tým potešíte.

Prajem Vám, krásny zvyšok dňa priatelia.

Podobné články

Skyrunning vo Vysokých Tatrách

MÔŽE VÁS ZAUJÍMAŤ

Neboli nájdené žiadne výsledky.

Menu