Vidlový hrebeň

Hory

Krásny a nebezpečný hrebeň som obdivoval už dlho počas mojich pobytov na Lomnickom štíte. S radosťou a závisťou som pozoroval horolezcov, ako zdolávajú obtiažne úseky a ako si užívajú prekonávanie prekážok počas ich cesty. Nakoniec som sa túto cestu rozhodol prekonať aj ja, spolu s kamarátom Longom. Prechod sme začali zo Skalnatého Plesa cez Huncovský a Kežmarský štít až na vrchol Lomničáku.

V Tatrách som už bol od stredy, kedy som si potme vyšlapal na spomínaný Lomničák. Tam prespal a švrtok ráno si zabehol cez Zelené Pleso na hrebeň Belianskych Tatier, odtiaľ na chatu Pleanivec a ukončil to v Tatranskej Lomnici, kde som sa okúpal v horskom potoku, keďže som už smrdel sám sebe. Večer došiel Longo a spolu sme počas noci vyrazili na Skalnaté Pleso, kde sme spali.
Musím sa priznať, že som bol celkom rozbitý po tých 35. kilometroch a preto som sa snažil rýchlo zaspať, pretože nás ráno predsa čaká čerešnička a to VIDLOVÝ HREBEŇ!

Vyrazili sme dosť neskoro, okolo 9:30. Kopli sme teda do vrtule a za cca 1:40 sme už boli na Kežmarsom štíte. Tam sme sa hodili do gala a navešali na seba lezecký matroš a pomaly prekonávali nástrahy hrebeňa. Za chvílu nás čakal 5kový úsek, ktorý som si potiahol, ako prvolezec. Celkom potrápil, ale prešli sme ho a pomaly pokračovali k druhému úseku za päť, kde sme museli nechať friend.

Počas zlaňaku do najvýraznejšieho véčkového sedla v Tatrách, sme prišli o ďaľšie veci: karabínu a reverzo.
Ehm… drahá túra, ale život je predsa cennejší. Od sedla sme sa s Longom s ťahaním cesty striedali až sme došli na posledný úsek hrebeňa, ktorý bol najkrajší. Dovolím si tvrdiť, že v celých Tatrách! Tam sme sa už len naviazali a postupovali súčasne, s tým, že sme si lano prehadzovali cez hroty a vežičky, keby niekto náhodou padne. Takto sme pokračovali, až na koniec hrebeňa, kde sme sa už len napojili na východnú stenu Lomnického štítu a vyšli priamo hore. Ešte sme si pozreli posledné lúče slnka a za pár minút bola tma! To bol timing!

V tom momente mi napadlo, že som mal byť už o takom čase v sedle, pretože som sa dohodol s chalanmi, čo išli hore, že mi zoberú ruksak zo Skalnatého plesa s vecami na spanie pre mňa a Longa. Zhodil som teda batoh, sedák a lano a bežal dole chalanom naproti. Tých som stretol za 20min. kúsok nad sedlom, kde sme sa zvítali a potom pokračovali spolu až na vrchol.
Ufff to bol deň, bol som hladný a smädný, ako vlk. Počas dňa som mal však edgar. power. a pár tyčiniek, takže energiu som ešte mal. Hore sme si však dali chutné jelenie mäso, ktoré sme zapili čajíkom a rumíkom. Proste ďalší TOOP deň vo Vysokých Tatrách!

Noc bola v pohode, až na to, že ma všetko bolelo a cítil som sa ako keby ma prešiel vlak…Človek by si povedal, že ráno už pôjdeme na pohodu domov, ale my s Longom NIE! Dohodli sme sa s kamarátom, čo robí hore, že si privstaneme a pôjdeme v trojici opačným smerom, dole do Teryho kuloáru a potom znova hore Gypsyho ferratou, ktorá končila niekoľko sto metrov nad Lomnickým sedlom. Tam sme sa rozdelili a my s Longom už pokračovali dole na Skalnaté Pleso a potom do Tatranskej Lomnice.

Krásne a výživné 4dni vo Vysokých Tatrách, nemyslíte?!

VIDEO TU

Podobné články

VIDEO – Prechod hrebeňom Nízkych Tatier
Môj tréning na Trifecta weekend

MÔŽE VÁS ZAUJÍMAŤ

Neboli nájdené žiadne výsledky.

Menu