Môj 4. ročník Medzinárodných outdoorových pretekov v Českých Jeseníkoch, charakteristické ako vytrvalostný, niekoľko dňový viacboj, ktorý simuluje činnosť hliadky v neznámom zimnom teréne. Súťažia trojčlenné družstvá, ktoré sa musia vysporiadať s rôznymi disciplínami a preukázať svoju šikovnosť pri ich plnení. Pravdaže nesmie chýbať fyzická a mentálna zdatnosť počas každého jedného dňa.
Preteky sa skladajú z dvoch etáp. Ak vás zaujíma ako to prebieha čítajte ďalej:
1. ETAPA (3dni):
Prvá etapa začala hromadným štartom na skialpových lyžiach. Trať viedla po hrebeni Jeseníkov, počas ktorej sme mali prvú disciplínu teréne zjazdy (dva merané úseky) – kde sa počítal čas posledného. Robili sme čo sme mohli, ale jednému z nás proste nešli lyže, tak sme sa rozhodli, že si ho s ďalším tímovým parťákom „zoberieme“ medzi nás a budeme ho tlačili paličkou nech máme čo najlepší čas. Stačilo to však na 7. miesto v disciplíne.
Nevadí, ideme ďalej! V polovici trati po približne 15-tich kilometroch nás čakala ďalšia disciplína a to skialpové preteky hore po zjazdovke a dole zjazd cez pretekové bránky. Pravdaže išli sme ako tím. Snažil som sa prísť pred chalanmi ako prvý, pripraviť sa na zjazd a potom im pomôcť s vecami, čo sa podarilo celkom rýchlo. Zjazd cez bránky bol bez problémov a napriek našej ťažkej skialpovej výbave sme skončili na 5. mieste v tejto disciplíne, čo je celkom slušné.
Netreba však zaspať na vavrínoch. Hneď sme pokračovali v presune cez hrebeň Jeseníkov. Tento deň mal byť cez 30km + 3 disciplíny. Dve sme už mali za sebou, pomaly ubúdali kilometre a zjazdy z vrcholov ako Keprník a Šerák boli úplný ľad. Pri jednom zjazde som si zabudol zaaretovať špičky na lyžiach a v tom najhoršom úseku my vyplo lyžu. V plnej rýchlosti som letel na ľadový povrch hlavou napred a ťažký batoh mi k tomu všetkému dodal poriadny šmrnc. Rýchlo som sa kontroloval či nemám nič zlomené, potom som pozeral či je v poriadku výbava, zapínal lyžu a pokračoval ďalej. V tom som začal pociťovať bolesť a videl ako mi na lyže steká krv. Dúfal som, že nič vážne. Povedal som si, že to poriadne skontrolujem až na konci súťažného dňa v bivaku. Na poslednej disciplíne ferrate s následným zlanením sa nám darilo tak priemerne, čo nás v ten deň posunulo na 6. miesto z 19-tich tímov.
Z poslednej disciplíny sme sa dostali najkratšou trasou do bivaku, kde sme kvôli nedostatku snehu odovzdali skialpový materiál organizátorom a ďalšie dni pokračovali v kanadách. V bivaku sme si pripravili veci na spanie a teple jedlo z materiálu, čo sme mali v batohu so sebou. Konečne som si vyčistil ránu od krvi a vyzeralo to na šitie. Išiel som teda za organizátormi nech mi to zašijú. Tí následne zavolali doktora a ten potvrdil, že to treba šiť, ale v podmienkach súťaže je zakázané prijať cudziu pomoc. Spýtali sa ma či to chceme s chalanmi zabaliť a môžu ma zašiť, alebo si to sám zalepím a vydržím do konca pretekov. Nebola to veľká rana, takže bolo jasné že pokračujeme ďalej!
Noc bola relatívne v pohode aj bez ohňa. Von bolo približne -8°C, dážď nahlásili takže sme celty a GTX bivak nechali doma a ušetrili váhu v batohu.
Ráno začínal ďalší súťažný deň v podobe topografie, počas ktorej sme museli prejsť približne 33km a splniť počas toho zase tri nové disciplíny. Prvá disciplína nás čakal memory orientačný beh, kde sme mali 20min. na to, aby sme si pozreli mapu. Tam bolo vyznačených 12bodov a úloha bola priniesť ich čo najviac. Išli sme na istotu a rozhodli sa zobrať radšej o dva body menej, ale v časovom limite. V disciplíne sme teda skončili 10-ty. Hneď odtiaľ sme sa presunuli na ďalšiu disciplínu a to streľbu z jednej ruky na čas, ktorá nám celkom išla. Tam sme aj so závadou na zbrani skončili na 3. mieste. Vedeli sme, že ak chceme mať relatívne dobré umiestnenie musíme ísť zvyšných cca 25km fyzicky bomby, aby sme mali čo najlepší čas, rozhodol som sa pre tzv. indiánsky beh, kedy sme bežali relatívne stále okrem kopcov. Tie sme sa snažili ísť rýchlou chôdzou. Takto sme prišli až do cieľa, kde nás organizátori presunuli do ďalšieho miesta bivakovania a tam sa v ten deň konala aj posledná disciplína a to zakladanie ohňa za pomoci kresadla, kálačky a malej sekery. Trvalo nám to podstatne dlhšie, ako ostatným tímom a tak sme sa umiestnili niekde pri konci, čo nás posunulo poriadne dozadu. Bohužiaľ ďalšia chyba ktorá sa dala odstrániť poriadnou prípravou.
Druhú noc sme spali zase von, ale už bol povolený oheň, takže sme si aspoň nechali vysušiť mokré veci.
Tretí deň začal presunom k 1. disciplíne toho dňa a to bola prekážková dráha cez fixné laná, lanové rebríky a následné zlanenie na tzv. FASTROPE, čo sme poriadne spackali a tu sme sa už definitívne rozlúčil s dobrým umiestnením. Dokonca kvôli nesplneniu časového limitu nám pridali ešte penalizáciu 30min.. Nejdeme sa na nič vyhovárať bola to predovšetkým naša vina, že sme prípravu na tieto preteky poňali skôr kondične, ako technicky.
Pravdaže i tento deň pokračoval topografiou a čakala nás už len 20km trať, avšak o to rýchlejšia. Bežali sme podobne ako predchádzajúci deň, dokonca i mierne hore kopcom, aby sme dohnali stratu. V polovici trati sme mali ďalšie disciplíny a to streľbu z luku, hod sekerou a nožom. Toto bola disciplína „buď, alebo“ a skôr nám body ubrala, ako pridala, takže sme sa zase snažili počas presunu zrýchliť a dohnať body. Vodu sme pili z potoku, čas na preverenie už nebol a posledný kilometer sme bežali dole zjazdovkou asi štyri tímy. Ten pohľad lyžiarov bol naozaj na nezaplatenie.
Výsledný čas bez penalizácie vychádzal na 5. miesto. V cieli nás čakala posledná disciplína tohto dňa a celkovej etapy a to 1. pomoc, kde bol hlavný doktor a spisoval ako reagujeme na problémy, ktoré nám stáli v ceste. Scenár bol delostrelecký útok, zranený vojak s masívnym krvácaním. Ošetrili sme ho podľa TCCC, zobrali do úkrytu a stabilizovali. Tu sme skončili na 7. pozícií a týmto sa skončila 1. etapa súťaže Winter Survival.
Čakalo nás po troch dňoch konečne normálne jedlo, sprcha a posteľ. Keďže posledný deň bol v znamení biatlonu + hod granátom na presnosť, tak sme s veliteľom zakotvili v lyžiarni a dve hodiny servisovali lyže na zajtrajšiu etapu.
2. ETAPA (4. deň)
Štart začal hromadne, jeden člen tímu išiel prvé 3,3km kolo. Hneď za tým sa musel hodiť granát na presnosť a pokračovalo sa so streľbou laserovými puškami. Po prvom kole sme boli po dvoch trestných kolách okolo 6.miesta. Tímový parťák išiel super, odovzdal mi štafetu a pokračoval som ďalej. Na trati sa mi podarilo stiahnuť pretekárov predo mnou a odovzdať štafetu na 2. pozícii. Ďalší parťák trochu stratil, ale nič hrozné. Posledné 4. kolo sme išli spolu a počítal sa čas posledného. Zvolili sme taktiku ťahania sa za pomoci expandra, vďaka čomu sme získali 4. miesto. Vzhľadom na to, že pred pretekami stáli chalani na bežkách 3-4x to nebolo vôbec zlé. Skôr naopak! Klobúk dole, ako to dali!
Celkovo sme skončili nakoniec na 8. mieste z 19. tich tímov. Vzhľadom na to, že sme pred Covidom stáli na stupni víťazov (LINK na článok, ako to prebiehalo vtedy nájdete TU) to bolo pre mňa úprimne trochu sklamanie. Ale aj o tom je šport. Sláva víťazom a česť porazeným.
Organizátorom a pretekárom ďakujeme za skvelú atmosféru. Pre Slovenský tím, to bola ďalšia výborná skúsenosť.
