Už dlho som čakal na stabilné počasie vo Vysokých Tatrách. Po tom čo ma naposledy chytila búrka na Baraních rohoch, som nechcel počas tejto hrebeňovky nič riskovať.
S kamarátom Riškom Chrappom sme začali už v utorok z Čiernej vody, kde sa začína trasa do Belianskych Tatier. Išli sme cez chatu Plesnivec až na hrebeň spomínaných Belianok, odtiaľ cez Veľký Košiar (2012m.n.m.) do Kopského sedla.
Odtiaľ vedie pekná hrebeňovka na Jahňací Štít (2229m.n.m.), pravdaže neoficiálna, kde je dobre sa istiť. Z Jahňacieho sme zišli dole na Chata pri Zelenom plese, kde sme si oddýchli, dali obedík a vyrazili naprieč horám.
Tentokrát sme si vybrali znova neoficiálnu trasu do Baranieho sedla a hore na Baranie rohy (2526m.n.m.) odtiaľ dole smerom na Teryho chatu a znova neoficiálnou trasou na Zadný ľadový štít (2507m.n.m.) odkiaľ vedie krásna hrebeňovka na Ľadový štít (2627m.n.m.), ktorý je aj tretí najvyšší.
A čo potom?! No predsa pokračovanie hrebeňovky na Malý Ľadový štít (2611m.n.n.), ktorá bola zaistená len v tom najhoršom úseku. Riško tam trošku vyklepal kramle, ale s istením sme to prešli úplne v pohode. Každopádne sme odtiaľ už išli pekne choďákom až na Teryho chatu. Kde sme dali zase oddych…
Riško sa ponáhľal domov za rodinkou, čo je po troch dňoch úplne logické. A čo ja?! Doplnil som vodu na cestu a hor sa znova naprieč horám…
Chcel ísť trochu technickú cestu, ktorú som mal už dlho v pláne. Vyrazil som teda cez Mačací kotol na Malý Pyšný štít (2590m.n.m.), kde som kvôli hmle resp. oblakom asi tak 4x zablúdil. Chvíľami som sa orientoval mapou v telefóne, ale keďže som mal 13% baterky, tak som telefón nechal na horšie chvíle. Každopádne som sa nejako ocitol hore na štíte a čakalo ma znova zliezanie a lezenie na ďaľší v poriadí bol Pyšný štít (2621m.n.m.). Konečne som sa dostal i tam a ponáhľal sa ďalej. Tam však prišla strmá stena, ktorú som 3x zlanil a predomnou ma čakali ďaľšie spolu so skalnými vežičkami, ktoré som obchádzal, preliezal a snažil sa trafiť aspoň náznak chodníka, ale v tej rozbitej žule to dalo celkom zabrať. V tom som pred sebou stretol dvoch Poliakov, ktorí mali podobný smer ako ja, tak som ich dobehol a za chvíľu som bol pri reťaziach a kramliach smerom na Lomnický štit.
Takto som ukončil tretí deň tu hore, kde som si užíval slobodu a nesmiernu pohodu. Nasledujúci deň som sa prebudil do krásneho rána a ponáhľal sa za priateľkou na ktorú som sa veľmi tešil.
Ale cestou som sa ešte museť zastaviť v prírodnom prameni v Liptovskom Jáne s názvom „kaďa“ a po štyroch dňoch sa konečne umyť.
Suma sumárum za 3 dni som mal cca 18 hodín a 40 kilometrov. Nastúpaných som mal cez 4100 m. Proste krásne tri dni v Tatrách.
